História pivovarníctva

Výroba zlatistého moku bola na Slovensku známa už v najranejšom stredoveku. Registrujeme len veľmi málo oblastí, kde sa nikdy nevarilo pivo. Veľký rozmach slovenského pivovarníctva však súvisel s privilégiami kráľovských miest.

Právo variť a čapovať pivo v okruhu 1 míle sa nazývalo “míľové právo”. Neskôr dôležitú úlohu zohrali najmä Benediktínske kláštory. A najvýznamnejšími strediskami, kde sa pivo vyrábalo, ale aj najviac konzumovalo sa stali banské centrá – Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Prešov, Bardejov, Košice, Trenčín, Trnava a Bratislava.

 koncom 14. storočia sa u nás varilo niekoľko druhov pív. V 16. storočí vznikali najstaršie cechy sládkov. Prvá slovenská sladovňa Sessler vznikla v Trnave v polovici 19. st. Slovenský sladovnícky jačmeň žal úspech na prestížnych svetových súťažiach a na niekoľkých z nich dokonca zvíťazil.

História varenia piva v Detve

História pivovaru je vo veľkej miere dodnes zahalená rúškom tajomstva. No spomienky na ňu nachádzame v monografii Karola Antona Medveckého. Ten pôsobil aj ako kaplán pod Poľanou.

Pivo bolo oddávna spojené s Detvou vďaka mužovi menom Ján Dobronay. Pravdepodobne práve tam pivovarčí započal tradíciu s vtedajším pivovarom, ktorého meno sa nedochovalo. Čo však vieme je, že pivu sa pod Poľanou dobre darilo.

Dobronay totiž štedro dával dary miestnemu kostolu ako cenné strieborné a zlaté nádoby, dobre pozlátené monstratorium aj strieborný kalich. Predpokladáme, že s farárom mal dobrý vzťah, keď mu ročne dával 5 bočiek zlatého moku.

A ťažko bolo takému dobrému pivu odolať, preto možno i vzniklo príslovie:

„Ulahodilo sa mi zahrešiť, - opiť sa.“ *2

S týmto Detvan ako keby chcel k svojmu ospravedlneniu dokazovať, že nemá slobodnej vôle, lež koná z nutnosti, spomína vo svojej knihe Medvecký.

Pravý breh potoku Detvy bol miestom, kde miestni chodili popíjať zlatý mok a rozprávali sa o každodenných strastiach, ale i radostiach, až dokedy z pivovaru nezostal len popol. Dobronayovi zhorel pivovar, no nevzdal sa a podľa zachovalých informácii na druhý, ľavý breh rieky ho postavil opäť. A možno si pán Dobronay povedal:

„Kto chce furmaniť, nesmie cestu haniť.“ *3

A vďaka jeho pilnej práci sa zachovala tradícia pivovarstva na Detve. Na jeho počesť sa rozhodol pán Jozef Sládok, ktorému meno predurčilo osud, s kamarátom Martinom Doskočilom prebrať žezlo po Dobronayovi, oživiť tradíciu a samotnú značku piva po ňom pomenovať.

Bohužiaľ, pivovar už nestojí na pravom ani ľavom brehu potoka, ako tomu bolo kedysi. Nájdete ho však v historickej budove, ktorá bola prvou bryndziarňou na Slovensku – vo Vagačovom dome. Dnes jej priestory slúžia na varenie poctivého detvianskeho piva Dobronay, ktoré svojou samotnou chuťou k návštevníkom hovorí:

*1 – MEDVECKÝ, Karol A., Detva Monografia, Tlačou kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku, 1905, str. 80

*2 – MEDVECKÝ, Karol A., Detva Monografia, Tlačou kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku, 1905, str. 135

*3 – MEDVECKÝ, Karol A., Detva Monografia, Tlačou kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku, 1905, str. 149

*4 – MEDVECKÝ, Karol A., Detva Monografia, Tlačou kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku, 1905, str. 148