Kvôli ochrane kvalitnej výroby bryndze na území Slovenska, za účelom pozdvihnutia akosti, boli v rokoch 1927, 1935 a novelizáciou zákona v roku 1937 zákonom stanovené podmienky pre označenie a výrobu bryndze. Spoločne sa teraz pozrieme na tieto podmienky.
Lahôdková bryndza
Lahôdková bryndza sa vyrábala z plnotučného ovčieho mlieka. Musela obsahovať najmenej 50% tuku v sušine. Vyrábať a do obehu uvádzať ju bolo dovolené len od 1. apríla do 31. októbra každého roku.
Liptovská bryndza
Liptovská bryndza sa vyrábala z tučného ovčieho mlieka. Musela obsahovať najmenej 40% tuku v sušine a do obehu ju bolo možné uvádzať počas celého roka.
Zimná bryndza
Zimná bryndza bola uskladnená bryndza z leta s pridaním kravského syra (pre zjemnenie ostrej chuti). Musela obsahovať najmenej 30% tuku v sušine a bolo ju slobodno uvádzať do obehu od 1. októbra do 15. apríla každého roku.
Kôrkovica
Kôrkovica bol odpadok, ktorý vznikal pri výrobe bryndze. Vyznačoval sa ostrou príchuťou a musel obsahovať najmenej 25% tuku v sušine. Išlo o potravinu najchudobnejších vrstiev. Gelety s kôrkovicou museli byť označené uprostred modrým pruhom, 30 mm širokým.
Okrem tu uvedených zákonitých označení druhov bryndze existovali i vžité ľudové pomenovania.
Májovka, alebo bryndza májová
(druh lahôdkovej bryndze)
Jej pomenovanie pochádza od mesiaca máj. Išlo o prvú jarnú, veľmi chutnú jemnú bryndzu. Koncom apríla sa totiž ovce vyháňali v studených krajoch prvý raz na čerstvú pašu.
Jesienka
Jesienka bola najtučnejší druh bryndze, vyrobený na jeseň, v mesiacoch september a október, keď mlieko oviec bolo najtučnejšie. Nebola taká jemná ako májovka. Chuť bola skôr pikantná, až ostrá. Na zimu sa z nej odkladalo menšie množstvo. Do obchodov bola dodávaná málo.
Zdroj: 150 ročné jubileum najstaršej bryndziarne v Československu, Alexander Vagač v Detve na Slovensku, Tlačou Akciovej mor. kníhtlačiarne Polygrafie v Brne
